Agility

 Niečo z histórie
* 1978- publiku bolo po prvýkrát predstavené agility na Cruftovej výstave v Anglicku
* 1988- francúzska Societé central Canine vypracovala Agility Reglement
* 12.11.1989- Agility Reglement bol schválený predsedníctvom FCI
* Január 1991- od tohto roku platí Agility Reglement vo všetkých krajinách spadajúcich pod FCI
* 9.-11.8.1991- prvé Majstrovstvá Európy v agility; vo Fínsku

Skôr než začneme
V dnešnej dobe je Agility vo svete už dobre známe. Priťahuje stále viac divákov, ktorí so zatajeným dychom sledujú preteky, kde o víťazstve rozhodujú sekundy.
V Anglicku, Francúzsku a aj ďalších krajinách sa na pretekoch zúčastňuje mnoho závodníkov. Na Slovensku sa tento šport začína rozvíjať a získava si aj u nás nových priaznivcov. Mnohokrát sa mi však stáva, že ak sa zmienim o tomto športe ľudia nevedia, že také čosi existuje. Chcela by som, aby agility poznalo viac ľudí.

Šport pre každého
Agility má jednu veľkú výhodu. Tejto športovej hry sa môže zúčastniť každý- mladší, či starší, dieťa, či dôchodca, dokonca aj telesne postihnutý.
Psíkovia sa takisto líšia- môžu byť malí alebo veľkí. Samozrejme nesúťažia medzi sebou, ale sú rozdelení do troch výškových kategórií- Small, Medium a Large. Môžu to byť psíkovia s preukazom o pôvode, bez preukazu o pôvode alebo krížence.
Agility najviac "chytilo za srdce" mládež. Myslím, že v tomto veku je citové puto so zvieraťom veľmi silné a je možné venovať agility viac voľného času ako v dospelosti.
Agility nie je finančne náročné, takže dvere sú otvorené naozaj pre každého. Len vstať, zobrať psa a ísť sa trochu zabaviť.

Radosť z pohybu
Agility prináša potešenie nielen človeku ale aj psovi. Medzi psom a psovodom sa vytvára veľmi silné puto, ktoré sa zakladá na vzájomnej dôvere a priateľstve.
V počiatočných fázach výcviku sa psovod a pes vzájomne spoznávajú a učia sa poznávať potreby toho druhého.
V neskoršom období pes prekonáva agility dráhu bez vodidla a bez obojka. Pes je voľný a tak môže vybiť nadmernú energiu a temperament. Riadi sa príkazmi psovoda a prekonáva rôzne skombinované prekážky. Pri ich prekonávaní sa uplatňuje schopnosť psa dať sa viesť, bezprostrednosť a radosť zo života.
Pri agility sa uplatňuje hlavne rýchlosť psa, no nesmieme zabudnúť ani na bezchybnosť. Psovod môže na pretekoch staviť na rýchlosť psa, no musí počítať s chybami, ktoré psík v rýchlosti urobí. Ďalšou kombináciou je pomalšie, no bezchybne prekonaný parkúr. Najlepšie je skombinovať rýchlosť s presnosťou. Tým sa psovod aj pes učia dôslednosti.
V neposlednom rade nesmiem zabudnúť, že psík sa pri agility učí reagovať na situácie, s ktorými sa stretáva každý deň. Pri výcviku sa stretáva s inými psami- malými aj veľkými, čo mu pomáha odstrániť agresivitu alebo strach z iných psov. Postupným výcvikom dokáže bleskovo reagovať na pánove povely, a to mu môže niekedy zachrániť život.

Pes a výcvik agility
Psík, ktorého chceme cvičiť agility by mal byť v prvom rade zdravý. Najlepšie je, ak už šteniatko zoznamujeme s prekážkami. Vždy však musíme mať na pamäti, že kĺby sa psovi vyvíjajú približne do roka, u psov veľkých plemien aj dlhšie. Preto pri výcviku šteniat využívame prekážky, ktoré nezaťažujú kĺby a chrbticu.
Musíme si vybrať aj vhodného psa. Pri tom zhodnotíme, aký pes by sa k nám hodil. Sú psy, ktoré sú veľmi rýchle na parkúre, no takéto psy potrebujú každodenné vyťaženie. Agility môžu behať aj pokojnejšie psy. Nie sú také rýchle, no získavajú na presnosti a bezchybnosti. Psovod by mal zvážiť podľa svojho denného režimu, či si vybrať temperamentného psa, alebo dať prednosť pokojnejšiemu psovi.
Ak očakávame od psíka dobré výkony, musíme sa oňho pravidelne starať a vyhovieť jeho základným potrebám.

Na tréningu NIKDY:
* Psíka nepreťažujeme, tréning prispôsobíme veku, veľkosti, schopnostiam a zdraviu psa
* Netrénujeme celý tréning len na najvyšších skokových prekážkach, striedame výšku týchto prekážok
* Netrénujeme vždy ten istý parkúr alebo rovnaké rozostavenie prekážok. Psíka to bude nudiť.
* Nebijeme psa za zlé prekonanie prekážky, pretože sa môže stať, že nabudúce bude cvičiť s nechuťou a strachom, alebo nebude cvičiť vôbec.
* Pred tréningom psa nekŕmime

Psovi zabezpečíme:
* Kvalitnú stravu pre psy so záťažou
* Na tréningu vždy prístup k čerstvej vode
* Po tréningu odpočinok
* Úpravu doby výcviku podľa počasia
* Vždy nové kombinácie prekážok

Psovod a výcvik agility
Prvé, čo by si mal človek pri výcviku uvedomiť, že agility je kynologický šport, ktorého základom je hra. Psovod by mal psíka už odmalička motivovať a hrať sa s ním.
Neskôr sám zistí rozdiel medzi psom, ktorý beží agility zo strachu a donútenia a psom, ktorý do ničoho nútený nebol a učil sa prostredníctvom hry a radosti z pohybu.
Psovod musí mať znalosti z oblasti správania sa psov, z oblasti výchovy a výcviku, mal by poznať aj potreby svojho psa. Pri výcviku agility musí mať veľkú dávku trpezlivosti a vytrvalosti. Nikdy necvičíme, ak sme nervózni. Mohli by sme pokaziť to, čo sme doteraz dokázali a naučili psa.
Ak sa majiteľ rozhodne, že chce súťažiť, psíka musí privykať na atmosféru pretekov- množstvo ľudí, cudzie prostredie, hluk... Na pretekoch sa psovod má správať pokojne, aby nepreniesol nervozitu aj na psa. Pred samotným nástupom musí psíka namotivovať a povzbudiť ho tak. Nikdy psa nebijeme alebo nekarháme za to, že nepredviedol najlepší výkon. Musíme si uvedomiť, že vina je väčšinou v psovodovi. Ešte raz si prejdeme celú situáciu na parkúre a nájdeme chyby, ktorých sa nabudúce budeme snažiť vyvarovať. Po každom tréningu alebo preteku psíka veľmi vychválime.

Autorské práva KPKA
 

 

 

 

Tréningy agility

Pokročilí: utorok

Pretekári: streda

Začiatočníci: štvrtok

                     po poslušnosti

V prípade zlého počasia

   sa tréningy rušia.